Vieš o tom, že na toto všetko nie si sama???
Základné uvedomenie pri prežívaní chronickej choroby je to, že nie sme na to sami. Áno, sú dni, ktoré si musíme “odsrať” každá sama – v posteli, s kŕčmi, s bolesťami, bez emócií, bez nálady, bez ľudí…
Ale je veľa krásnych dní. Každý jeden je novou šancou niečo maličké zmeniť. Pohnúť sa vpred. V myslení, v konaní. Urobiť ten drobný krôčik k tomu, aby sme sa cítili spokojne, šťastne, požehnane a vďačne.
Netvrdím, že je to jednoduché. Dostať sa do tohto stavu pri boji s ENDO nie je jednoduché. Zvlášť, keď sa nám zdá, že sa život s nami zahráva, že nám rozdal sakramentsky ťažké karty, že sa nám nedarí a pýtame sa, prečo by sme mali žiť v harmónii s bolesťou?
Milé ENDOžienky!
Nie ste v tom samé!
Sme tu jedna pre druhú. A dokonca, je tu niekto vyšší, kto rozhoduje, ako to nakoniec bude.
Možno sa práve teraz cítiš, ako ten nádherný kvietok na obrázku. Sama, opustená, vysoko v horách, bez podpory, utláčaná bolesťami a každodennými starosťami o svoje telo.
Ale TY dokážeš všetko, čo chceš! Opäť sa dvihneš, keď spadneš, opäť sa postavíš z postele, aj keď ťa tam choroba pritlačí. Opäť nadobudneš silu a kráčaš ďalej.
Lebo si to TY! Lebo má zmysel žiť aj keď to nie je podľa našich predstáv 🙂