Po diagnóze vyskúšala lieky proti bolesti aj hormonálne injekcie. Začali jej vypadávať vlasy a vždy pociťovala nevoľnosť. Absolvovala štyri laparoskopické operácie a potom jej odstránili maternicu aj oba vaječníky. Každá z týchto operácií udržiavala bolesť na uzde celé mesiace, no opätovne sa vrátila. „Je to ako pôrodné bolesti,” hovorí Ivana. „Je to tak zlé. Nemôžete dýchať, potíte sa a zaberá vám to celé telo. Cítim to neustále. Nikdy nezabudnem na to, že mám ENDO.“ Okrem chronickej bolesti Ivana priznáva, že bojuje aj emocionálne: „Je ťažké byť šťastná, keď mám toľko bolesti. Mrzí ma aj to, že som nemohla žiť svoj život tak, ako som chcela Je pravda, že ma choroba veľa naučila, no bolo to aj o obmedzovaní sa – v jedle, v trávení voľného času, v práci. Som na seba ale hrdá, že som to zvládla a stále zvládam. Veľa žien s endo tiež trpí depresiou, pretože je také ľahké dosiahnuť bod zlomu a vydať sa iným smerom.“