ENDOpoems – #Dospelá
Ja si sedím doma v kresle, za oknom tichý dážď. Premýšľam o veľkom svete, mysľou ženie sa veľa fráz. Spomínam na dávne časy, kedy neriešila som vlasy, na vonkajší vzhľad nedbala som, cestou kráčala som za ruku s otcom. Ale čas je neúprosný, ten núti nás myslieť vpred. Je náš nepriateľ mocný, aby spoznali sme celý svet. Teraz objavujem miesta, kde ako malá …