#MyEndoStory – Prológ

Prišla ako nočný motýľ.🦋
 
Ticho, nedala o sebe znať. Prebudila ma zo spánku.
Za tmy zniesla k zemi svoje veľké priesvitné krídla a usadila sa mi na bruchu. Jej oči 👀 klipkali raz, dva-raz, dva. Sledovala, kde by sa zložila.
Jej ťažoba ma prekvapila. Na to, že bola malá ako motýľ, bola ťažká. Akoby mi na bruchu nesedel motýľ, ale akoby sa tam usadil sám slon. 🐘 Skrútilo ma od bolesti, nohy mi vystrelili smerom vpred.
Kolená som si pomaly pritiahla k sebe a objala ich. Nebolo možné ležať, sedieť ani stáť. Keď som sa zadívala na motýľa, jeho tvár bola vážna, zamračená. Akoby chcel niečo povedať, 🗣️ ale nemohol. Želala som si, aby odletel. HNEĎ! Nestalo sa.
Pred očami sa mi zahmlilo a v momente ma oblial studený pot. Takto som sa necítila ešte nikdy. Bola som sama. Úplne sama. Bez rodiny, bez partnera, bez priateľov. Ležala som na posteli 🛌 skrútená v divnom kŕči a priala som si, aby to už prestalo…
Motýľ sa ani nepohol. Vedela som, že to sama nezvládnem. Cítila som, že on len tak neodletí.
Vytočila som 1⃣1⃣2⃣ a snažila sa dostať zo seba pár zmysluplných viet a odpovedí…

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *